Púť slovenskej Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi do Lisabonu
Bratislava (30. júla) – 37. Svetové dni mládeže v Lisabone sa začínajú o pár dní. Medzi dvetisíc mladými ľuďmi zo Slovenska, ktorí sa na nich zúčastnia, je aj deväťdesiat gréckokatolíkov. Svoje putovanie začali v sobotu 29. júla účasťou na slávení archijerejskej liturgie v bratislavskej gréckokatolíckej katedrále, ktorej predsedal vladyka Milan Lach.
Z homílie
Vo svojej homílii vladyka vychádzal z evanjeliového úryvku opisujúceho udalosť, ako sa apoštoli plavili v loďke, ktorou zmietali vlny, lebo vietor dul proti nim. Vtedy sa im zjavil Ježiš, ktorého najprv nespoznali (Mt 14, 22- 34).
Ako vladyka uviedol, táto lodička je obrazom Cirkvi, aj našej Cirkvi, ktorá je akoby v búrke. „A my sa pýtame: Pane, kde si? Čo nerobíš poriadky? Ale Pán je s nami, tak ako bol tam pri apoštoloch. Hoci bol ďaleko, mal tú situáciu pod kontrolou. Takisto aj v Cirkvi dnes, a vy ste toho dôkazom, že Cirkev ide a putuje s Pánom. My všetci sme na ceste. Všetci putujeme. My všetci sme pútnici. Budeme mať skúsenosť aj počas týchto dní a zakúsime, že je rozdiel medzi výletom, dovolenkou a putovaním.“
Objaviť Boha v sebe a jeho lásku
Vladyka ďalej poukázal na to, aký má byť zmysel putovania: „Pútnik má svoj cieľ, ktorý je zároveň zahrnutý aj v samotnom putovaní a hľadá niečo vyššie. Vždy, keď kresťania putujú, je to obraz práve toho putovania, nášho osobného putovania v stretnutí sa s Bohom, v objavení Boha vo mne, v objavení jeho lásky. A to je istý proces, istá cesta. […] A možno aj táto púť do Lisabonu bude takou príležitosťou pre nás, milí mladí priatelia, aby sme objavili Boha v sebe, aby sme sa začali pýtať: Kto som ja? Odkiaľ idem? Ako som sa tu dostal? A kam idem? Aký je zmysel môjho života? Čo mi Boh zveril, čo mi Boh dal ako najdôležitejšiu úlohu v tomto živote?“
Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!
Biskup Lach ďalej povzbudil mladých, aby sa nebáli: „A tie slová, ktoré Pán povedal vystrašeným apoštolom, patria aj nám: Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa! (Mt 14, 27) Takisto aj nám hovorí Pán tieto slová na začiatku našej púte, tých pár tisíc kilometrov, ktoré urobíme, aby sme toto slovo mali v sebe, aby sme týmto slovom žili, takisto ako týmto slovom – Božím slovom – žila presvätá Bohorodička. Ona bola obsiahnutá tým slovom, to Božie slovom bol Ježiš Kristus, On bol v nej. Tak isto aj my sme pozvaní, aby sme neustále, deň čo deň, objavovali toto Božie slovo v nás, aby sme mu dávali priestor, aby ono mohlo konať v nás, lebo ako hovorí sv. Pavol: V ňom žijeme, hýbeme sa a sme! (Sk 17, 28).
Aká je moja viera?
Poukazujúc na pochybovanie apoštola Petra z evanjeliového úryvku, kazateľ tiež mladých vyzval, aby si položili otázku: „Aká je moja viera? Na čom stojí moja viera? Stojí na základe, ktorým je Kristus alebo na nejakých emóciách? Teraz mi je fajn! Teraz všetci ideme do Lisabonu! … O mesiac už možno príde kríza. Možno, že nie, kiež by nie. To znamená, že sme častokrát takí náladoví. Naša viera nemôže stáť na nálade, na tom, ako sa máme… Keď máme Boha v sebe, čo nám viac treba? Ale keď ho nemáme, potom je jasné, že sme smutní, lebo tam niečo iné nahrádza Boha. Je tam niečo iné, vždy nejaká taká protéza, ktorá to ako keby supluje. A to nie je ono, už sme sa o tom presvedčili. Možno máte túto skúsenosť, že to potom nefunguje.“
„Jediný, kto nám dá šťastie, jediný, kto nám dá pravé, skutočné šťastie, je Boh a jeho láska. Lebo Boh je láska a keď ho objavíme v sebe, aj my budeme milovať iných. Aj dokonca aj tých – ako hovorí Pán Ježiš – nepriateľov: Milujte svojich nepriateľov! (Lk 6, 27). To je niečo, čo nás skutočne dvíha a robí nás skutočne Božími deťmi.“
Vladyka Milan pozdravil po anglicky aj niekoľkých mladých gréckokatolíkov z USA, ktorí sú súčasťou tejto púte.
Púť – skúsenosť s Bohom
V závere homílie uviedol: „Tak teda, milí priatelia, drahí bratia a sestry, oficiálne začíname túto púť. A chcem vás veľmi pekne tu privítať v katedrále v Bratislave, aj v mene vladyku Petra. Povedal mi, aby som vám odovzdal jeho pozdravy, že Vás srdečne pozdravuje, bude myslieť na Vás a tak isto aj my tu, s otcami duchovnými, ktorých takisto vítam, rehoľné sestry a každého jedného z Vás. Možno máte rôzne očakávania, možno aj strach, ako to všetko dopadne. Nebojte, sa, keď Pán Boh je s nami, a je v nás, nemusíme sa báť. Iste, je to skúsenosť. Nech nás aj táto skúsenosť urobí lepšími, viac milujúcimi ľuďmi. Aby, keď sa vrátime späť, sme mohli povedať, že sme mali skúsenosť s Bohom, ktorý sa skrýva v každom jednom z nás.“
Reprezentanti mladých z našich eparchií
Na záver liturgie vladyka adresoval mladým tieto slová: „Vitajte ešte raz na tejto našej púti slovenskej Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi do Lisabonu. Ste ako tí reprezentanti všetkých mladých z našich troch eparchií“. Napokon predstavil aj kňazov z jednotlivých eparchií, ktorí sprevádzajú mladých pútnikov: z košickej eparchie protosynkela o. Jaroslava, Lajčáka a o. Jána Fedorišina, ktorý je poverený pastoráciou mládeže v košickej eparchii; z prešovskej archieparchie o. Patrika Maľarčíka, ktorý je zodpovedný za pastoráciu mládeže a je duchovným správcom Centra mládeže v Juskovej voli; ďalej členov Komisie pre mládež prešovskej archieparchie o. Erika Hrabčáka a o. Matúša Sejku; z bratislavskej eparchie o. Michala Janočka z Telgártu povereného pastoráciou mládeže. A ako vladyka uviedol, on ako biskup reprezentuje Radu hierarchov a tiež bratislavskú eparchiu. Medzi pútnikmi sú aj rehoľné sestry služobnice: sr. Simeona, sr. Jozefa a sr. Jana.
Po niekoľkých oznamoch, ktoré predniesol hlavný koordinátor púte, Ladislav Pančík, pútnici v duchu motta SDM „Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa“ (Lk 1,39) vydali na púť do Lisabonu. Šťastnú cestu!
-sg-
