Internačné kláštory na západnom Slovensku – Pezinok, Báč, Hlohovec a Močenok, v ktorých boli v roku 1950 internovaní gréckokatolícki kňazi, sú významnými pamätnými miestami. Vo všetkých sa konali spomienkové slávnosti, ktoré zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS). V Báči a v Pezinku boli pri týchto príležitostiach odhalené pamätné tabule. V Báči boli internovane aj sestry baziliánky (tak ako v Kostolnej pri Trenčíne či Ladcoch).
V roku 1950 boli v kláštore v Pezinku internovaní gréckokatolícki rehoľníci: baziliáni – Polykarp Gabriel Oleár a Ján Sučko a redemptoristi – Ján Ďurkaň, Cyril Zakopal, Michal Tkáčik, Leopold Kozelsky a Jozef Fail.
Neskôr tam boli internovaní viacerí gréckokatolícki kňazi, medzi inými o. Michal Fitz (napísal knihu Trpké roky. Spomienky gréckokatolíckeho kňaza), o. Mikuláš Aurel Keresztényi a o. Molčányi. Keď sa internačný kláštor postupne menil na charitný domov, žil tam o. Cyril Zakopal CSsR a redemptorista brat Konštantín Čepa, CSsR.
Možno povedať, že spomedzi spomenutých internačných miest je Báč najvýznamnejší, lebo tam sú niektorí kňazi a rehoľné sestry aj pochovaní a boli tam v internácii všetci traja naši blahoslavení: Pavol Gojdič, Vasiľ Hopko a Metod Trčka. Báč je pútnické miesto maďarských rímskokatolíckych veriacich s milostivým obrazom Matky Božej.
Na Slovensku ešte žijú rehoľné sestry vincentky, ktoré si gréckokatolíckych kňazov z Báču pamätajú ako aj saleziánski klerici, ktorých po príchode kňazi priviedli pobozkať ruku biskupovi Gojdičovi.
A samozrejme najdôležitejším miestom z týchto pamätných miest je Leopoldov (väznica), kde KPVS každoročne organizuje spomienkovú slávnosť a kde je viacero pamätných tabúľ – či už vo väznici alebo na bývalom väzenskom cintoríne, kde je okrem pamätníka aj pamätný hrob (kópia väzenského hrobu P. Gojdiča s jeho väzenským číslom).
Z príhovoru Petra Sandtnera na spomienkovej slávnosti v Pezinku
V ďalších správach prinášame životopisy gréckokaotlíckych kňazov internovaných v Pezinku.
