Kňazský pohreb o. Štefana Čarného
V utorok, 31. marca 2020 sa v Katedrálnom chráme povýšenia svätého Kríža konali pohrebné obrady za zosnulého o. Ing. Štefana Čarného, gréckokatolíckeho kňaza, ktorý zosnul v Pánu 25. marca t.r. vo veku 86 rokov.
Kvôli mimoriadnym opatreniam (zrušenie verejných bohoslužieb do odvolania), ktoré sú zavedené z dôvodu šíriacej sa pandémie ochorenia Covid-19, sa na obrade zúčastnili len najbližší členovia rodiny a duchovenstvo. Obrady v cirkevnej slovančine viedol vladyka Peter Rusnák, za prítomnosti troch kňazov: protosynkela o. Vladimíra Skybu, kancelára o. Petra Sabola a miestneho farára o. Rastialava Čižika. Obrady boli vysielané v priamom prenose prostredníctvom online streamingu cez internetovú televíziu Logos.
V úvode slávenia prečítal protosynkel o. Vladimír Skyba nekrológ zosnulého. V homílii sa prihovoril vladyka Peter, ktorý poukázal na dlhoročnú túžbu o. Štefana po kňazskej službe, ktorá sa zrealizovala až po mnohých rokoch, ako aj na jeho vernosť, s akou ju potom vykonával.
„Dnes tu stojíme nad rakvou nášho spolubrata, kňaza, Štefana, ako sme ho volali celý život, čo som ho poznal – Pišta. Drahý Pišta, ty si počúval Božie slovo, lebo celý život si túžil po tom naplnení slúžiť mu. A Boh nepozná nejaké časové hranice, rok, deň, mesiac, desať rokov, uňho je ustavičné teraz. A to rozhodnutie, aby si sa stal jeho kňazom, bolo už vtedy neodvolateľné. A ono sa v ľudskom meradle realizovalo a zrealizovalo po mnohých mnohých rokoch. Ale Boh nepozerá na ten časový úsek, ale na tú vrúcnosť a na tú oddanosť, s ktorou potom človek slúži Bohu. A to nie je rozhodujúce, či hodinu, či deň, či týždeň, či roky… Čiže nie je otázkou dĺžky, ale otázkou odovzdanosti a vrúcnosti, spojenia sa s Ježišom Kristom. A toto je tou výzvou aj pre nás, Pišta. Ty, ktorý si toľké roky čakal, a potom si verne slúžil niekoľko rokov, nezáleží na tom koľko.
Tak ako mnohí ľudia sa spájajú s Ježišom Kristom – ako povie svätý apoštol Pavol –, aby sme mu boli podobní v živote, a aby sme sa mu potom pripodobnili aj vo vzkriesení (porov. Rim 6, 5), aj ty odchádzaš z tohto sveta tak, ako Ježiš Kristus, v opustenosti a v samote. Len zopár verných stálo pri Ježišovom kríži. Tak ako tu, pri tomto pohrebe. Za normálnych okolností by táto katedrála bola plná ľudí, ale to nie je podstatné. Ježiš Kristus je s tebou. Nie si sám. Prosíme za teba v tejto svätej liturgii, aby si uzrel svojho spasiteľa, aby si s ním prežíval večný život, bez strachu, bez bolesti, bez utrpenia, bez sĺz.“
Po zádušnej svätej liturgii nasledovali obrady kňazského pohrebu, ktorého zvláštnosťou sú osobitné kňazské modlitby. Telesné ostatky zosnulého boli potom uložené do hrobu na ružinovskom cintoríne v Bratislave –Vrakuni.
Vičnaja pamjať!
Foto: Štefan Čarný ml.
-sg-
