Home Uncategorized Štvrtok 5. týždňa Veľkého pôstu – Kajúci kánon sv. Andreja Krétskeho

Štvrtok 5. týždňa Veľkého pôstu – Kajúci kánon sv. Andreja Krétskeho

by Stano Gabor
0 comment

ikona sv andrejAk je niečo charakteristické pre Veľký pôst v byzantskom obrade, určite jedným z prvých špecifických prvkov je práve štvrtok piateho týždňa Veľkého pôstu. Počas utierne v tento deň sa spieva kajúci kánon sv. Andreja Krétskeho, v ktorom sa najlepšie odráža náboženská psychológia pôstnych dní na Východe.

Sv. Andrej Krétsky. O živote Andreja Krétskeho sa vie veľmi málo. Narodil sa r. 650 v Damasku veľmi zámožným rodičom. Do siedmeho roku života bol úplne nemý. Keď však po prvý raz prijal Eucharistiu, Boh mu zázračne otvoril ústa a on začal oslavovať svojho Spasiteľa. Už ako štrnásťročný vstúpil do kláštora sv. Sávu v Jeruzaleme. Svätosťou života upútal na seba pozornosť vtedajšieho predstaveného jeruzalemskej cirkvi Teodora, ktorého neskoršie ako arcidiakon zastupoval na VI. cirkevnom sneme v Carihrade (r. 680). Hlbokým poznaním Svätého písma a teologickými vedomosťami zaujal otcov snemu a po čase bol pozvaný do Carihradu, kde bol pri chráme sv. Sofie ustanovený za patróna sirôt. Za cisára Justiniána II. r. 690 sa stal biskupom na Kréte v Gortine. Tu sa venoval písaniu bohoslužobných piesní. Keď Saracéni obliehali mesto Drumeos, Boh ho na jeho modlitby ochránil. Okolo r. 713 sa vydal na cestu do Carihradu. Cestou však ochorel a predpovedal, že Krétu už viac neuvidí. Zomrel r. 720 uprostred modlitieb na ostrove Eriso. V byzantskom obrade sa jeho pamiatka liturgicky slávi 4. júla.

Vrcholným dielom Andreja Krétskeho je spomínaný tzv. Megas kánon (Veľký kánon), zložený z deviatich piesní, ktoré rekapitulujú príbehy Starého a Nového zákona. Pred počúvajúcim sa vynára dlhý rad obrazov zo Sv. písma, pričom sa každá epizóda stáva úpenlivou výzvou k pokániu.

Tento kánon si skutočne zaslúži pomenovanie Veľký a to nielen pre svoju rozsiahlosť (obsahuje až 250 tropárov), ale aj pre svoj hlboký morálny a asketický význam. Bohoslužobné predpisy uvádzajú, že spev tohto kánona má byť pomalý a kajúci. Kajúcnosť tiež zdôrazňujú metánie (veľké poklony), pri ktorých veriaci pokľakne a hlavou sa dotkne zeme. Po každom speve tropára sú predpísané tri také poklony, avšak v praxi sa po každom tropáre klania už len raz. Pre tieto poklony sa tiež zaužívalo pomenovanie tejto bohoslužby „Utiereň s poklonami“, alebo jednoducho „Poklony“.

Celý kánon je komponovaný vo forme dialógu. Človek vedie vnútorný rozhovor so svojou dušou a so svojím Stvoriteľom. Tento rozhovor má charakter dôkladného spytovania svedomia a vyústi do úprimného vyznania sa Kristovi, akoby spovede z celého života.

Veľký význam a morálna sila kánonu je zakotvená v tom, že rozjímanie nad svojou hriešnosťou a padlým stavom nevedie dušu k zúfalstvu, beznádeji čí dokonca strate viery, ale cez ľútosť, plač a pokánie ju potešuje, povznáša a vlieva pevnú nádej poukázaním na spôsob záchrany – Božie milosrdenstvo a orodovanie Prečistej Bohorodičky.
Význam a cieľ Veľkého kánona je v tom, že ukazuje hriech nie akýmsi vymedzením a vypočítavaním, ale hlbokým nazeraním biblických spásy, ktorá je skutočne históriou hriechu, pokánia a odpustenia. Toto nazeranie vedie do úplne inej duchovnosti. Pozýva človeka prijať nové chápanie ľudstva, jeho života, cieľov a duchovných motivácii. Kánon buduje v modliacom sa to duchovné precítenie pokoja, uprostred ktorého sa pokánie stáva znovu možným.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa v súčasnosti modlia tento Veľký kánon spravidla v gréckokatolíckych rehoľných domoch a kláštoroch ako aj v kňazskom seminári v Prešove. Už niekoľko rokov sa modlia tento Kánon aj veriaci v Bratislavskej farnosti.

Text Kánon možno nájsť  na stránke www. grkat.nfo.sk ::TU::

Zdroj: zoe.sk

You may also like

Kontakt

Gréckokatolícky eparchiálny úrad 

@2022 – Gréckokatolícka eparchia Bratislava