Prinášame článok z časopisu SLOVO z r. 1981 o Sviatku Bohozjavenia, obradoch a obyčajoch s ním spojených
SVIATOK BOHOZJAVENIA
Dňa 6. januára v našom obrade je sviatok Bohozjavenia, po cirkevnoslovansky: „Bohojavlénije Boha i Spasa našeho Isusa Christa“. Po grécky tento sviatok sa volá Epifania, Teofania — staroslov. Prosviščenije, Bohojavlenije.
Predvečer sviatku
V Predvečer Bohozjavenia je v našom obrade pôst od mäsitých pokrmov. Dopoludnia tohto dňa konajú sa v chráme Cárske časy, ktoré sú toho istého zloženia čo i Cárske časy v Predvečer Narodenia Kristovho. Po Časoch sa koná Božia Služba sv. Bažila Veľkého, ktorá sa začína večierňou. Večer rodina zasadá k „svätej večeri“ ako aj v Predvečer Narodenia Kristovho a po večeri sa spievajú duchovné piesne zvané „ščedrovky“, (koledy), a od nich celý tento deň a večer sa nazýva „štedrý večer“.
Deň sviatku
V deň Bohozjavenia ráno je bohoslužba Vsenočného, ktorá sa skladá z Veľkého povečeria a utierne toho istého zloženia ako povečerie v deň Narodenia Kristovho. Sviatok Bohozjavenia v našej Cirkvi patrí k najdávnejším sviatkom. Začali ho sláviť prví kresťania a spomína ho sv. Klement Alexandrijský (+215), sv. Gregor Neocezarejský, divotvorca (+270) a tiež sa na tento sviatok zachovali kázne sv. Gregora Teológa, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Nysského, sv. Augustína a iných Otcov Cirkvi. Z Východu tento sviatok prešiel aj na Západ do dnešného Francúzska, Španielska, v časoch sv. Augustína do severnej Afriky a v roku 400 ho už svätia aj v Ríme. Na Východe tento sviatok svätia ako udalosť krstu Ježiša Krista v Jordáne a zjavenie Boha v troch osobách, lebo vtedy „prišiel k Jordánu Ježiš z Galiley, aby sa dal Jánovi pokrstiť“ (Mt 3, 13).
Na Západe v sviatok Bohozjavenia prízvukujú v kázňach poklonu mudrcov, krst Ježiša a zázrak v Káne Galilejskej a tento sviatok sa stal sviatkom Troch mudrcov (kráľov), ako ho aj teraz nazývajú v západnom obrade. Vo východnej Cirkvi tento sviatok patrí k 12 veľkým sviatkom, má 4 dni „predprazdenstva“ a 8 dní „poprazdenstva“. Bohoslužobné texty tohto sviatku zložili Anatol Konštantinopolský (5. stor.), Sofrón Jeruzalemský (7. stor.), Kozma Majumský, Ján Damascénsky, Germán Konštantínopolský (8. stor.) a Jozef Studita (9. stor.).
Tento sviatok nazývame Bohozjavením preto, že tu, počas krstu Ježiša Krista v Jordáne zjavila sa Presvätá Trojica. V našich bohoslužobných knihách tento sviatok sa volá aj Prosviščenijem – Osvietením. To preto, že dávno v tento sviatok boli krstení katechumeni (ohlašeni) a tento krst volali tiež „prosviščenijem“ – osvietením, a „ohlašeni“ (katechumeni) sa nazývali prosviš- čeňi – osvietení. Preto aj sviatok Bohozjavenia zvali Prosviščenijem, lebo Ježiš prišiel, aby všetkých osvietil: „Pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na tento svet“ (Jn 1,9).
Tento sviatok kladie pred naše oči jednu z najväčších a najhlbších právd našej viery – tajomstvo Presvätej Trojice. V tomto tajomstve Ježiš Kristus zjavuje seba ako Mesiáša a Spasiteľa. O jeho Božom posolstve svedčí pri krste sám Otec Nebeský hlasom z neba: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Mk 1, 11); svedčí Svätý Duch, ktorý v podobe holubice zostupuje na Neho; svedčí aj sv. Ján Krstiteľ ukazujúc na Neho: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ (Jn 1, 29).
Podstatu tohto sviatku podáva tropár a kondák sviatku:
„Vo Jordaňi kreščajuščusja Tebi, Hospodi, trojčeskoje javisja poklonenije: roditelev bo hlas sviditeľstvovaše Tebi, vozľublennaho Ťa Syna imenuja, i Duch, v viďi holubiňi, izvistvovaše slovese utverždenije. Javlejsja, Christe Bože, i mir prosviščej, slava Tebi.“
„Pri tvojom krste v Jordáne zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica. Otcov hlas ti vydal svedectvo. Nazval ťa svojím milovaným Synom. Aj Duch Svätý v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov. Svojím zjavením si osvietil celý svet. Kriste Bože, sláva tebe.“
„Javilsja jesi dnesj vselennij, i svit Tvoj, Hospodi, znamenasja na nas, v razumi pojuščych Ťa: prišel jesi i javilsja jesi svit nepristupnyj.“
„Zjavil si sa dnes celému svetu, Pane, A tvoje svetlo aj nás ožiarilo, preto ťa vrúcne oslavujeme. Zostúpil si k nám a ukázal sa, Svetlo neprístupné.“
Čítanie zo Svätého písma na Božej Službe je z Listu apoštola Pavla k Títovi, kde počujeme: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom“ (Tít 2,11) a Evanjelium hovorí o krste Ježiša Krista v Jordáne.
Posviacka vody (Šumiac, 2018)
Veľká (Jordánska) posviacka vody
Po zaambonovej modlitbe ide sa s procesiou k rieke, potoku, k studničke alebo sa vychádza pred chrám – a tam sa koná Veľká alebo Jordánska posviacka vody. Táto bohoslužba je od prvých vekov kresťanstva. Dávno vo východnom obrade svätila sa voda na Bohozjavenie dvakrát: v Predvečer Bohozjavenia a v samotný deň Bohozjavenia. Prví kresťania na sviatok Bohozjavenia krstili katechumenov a posviacka vody v Predvečer Bohozjavenia považuje sa za symbol krstu (katechumenov). A Veľké svätenie vody, zvané Jordánskym, je preto, že ,,v ten to deň sa krstil Kristus a posvätil prírodu vody“ – hovorí sv. Ján Zlatoústy, teda je na pamiatku Kristovho krstu v rieke Jordán, a aby sa posvätila voda, podmienka ľudského žitia. Bez vody na zemi by nebol život. Toto veľké svätenie vody je len v našom obrade a rovného mu niet v žiadnom inom obrade. Je na riekach, potokoch, pri žriedlach či studničkách mimo chrámu, a kde tých niet, vtedy pred chrámom v nádobe, v krajnom prípade v chráme.
Obrad veľkého svätenia vody zložilo viac svätcov, z ktorých sú nám známe: sv. Prokl, carihradský patriarcha (434–446), od ktorého pochádza modlitba „Velikyj Ty, Hospodi — Veľký si, Pane“ a sv. Sofrón, patriarcha jeruzalemský (+641), ktorý zložil stichiry „Hlas Hospodeň na vodách – Hlas Pánov nad vodami“
Veľké svätenie vody sa začína oslavou Presvätej Trojice: „Sláva svätej, oživujúcej a nerozdielnej Trojici jednej podstaty: Otcovi, Synovi i Svätému Duchu teraz i vždycky i na veky vekov.“ Amen. A veriaci spievajú tropáre: „Hlas Hospodeň na vodách… Nad vodami zaznieva hlas Pánov — Príďte, všetci, a prijmite Ducha múdrosti, Ducha rozumu a Ducha bázne Božej, Krista, ktorý sa nám zjavil. – Dnes sa posväcuje príroda vody… – Posväť mňa a vody, Spasiteľ, ktorý si vzal hriech sveta …“
Začína sa ekténia pri posviacke vody, v ktorej sú takéto prosby: „aby sa posvätili vody silou, pôsobením a zostúpením Svätého Ducha“, „aby najsvätejšia Trojica očistila túto vodu“, „aby dostala dar posväcovať, liečiť dušu a telo, aby bola užitočná v každej potrebe silou zostúpenia Svätého Ducha“, „aby bola zdrojom neporušiteľnosti a posvätenia domov, každej dobrej veci a každého miesta“, – „aby bola požehnaná ako rieka Jordán“, – „aby skrze túto vodu neviditeľne k nám zostúpil Duch Svätý a posvätil nás“, – „aby pokropením touto svätenou vodou a prijímaním jej bol osvietený náš rozum a my sme prijali dary Ducha Svätého“ . . .
Modlitby vzývania Svätého Ducha
Nasledujú modlitby, v ktorých viackrát sa vzýva Svätý Duch, aby zostúpil, očistil a posvätil vodu a dal jej moc liečiť duše a telo. Modlitby velebia Svätú Trojicu a prosia Svätého Ducha, aby zostúpil a sám posvätil vodu:
„Dnes zjavením nášho Boha stali sa liečivými vody Jordánu… Dnes vody Jordánu zmývajú hriechy ľudstva. Raj sa znovu otvoril a zažiarilo Slnko pravdy … Dnes tvoj príchod, Kriste, rozptýlil temnoty sveta . .. Dnes anjeli s ľuďmi jasajú. Zem sa na nebo zmenila. Radujú sa sväté zástupy Božieho ľudu. . . Preto príď aj teraz, láskyplný Kráľ, a Svätým Duchom posväť túto vodu. Udeľ jej silu, aby očisťovala a posväcovala ako rieka Jordán. Nech je prameňom nesmrteľnosti, prostriedkom posvätenia, odpustenia hriechov, uzdravenia v chorobe … aby slúžila všetkým, ktorí z nej budú čerpať a piť z nej na očistenie duše a tela, na uzdravenie v chorobe, na po svätenie domov, i na každú inú dobrú potrebu.“
Veľmi dojímavou je sama posviacka vody. Kňaz sa najprv nahlas modlí, aby mu Pán Boh odpustil hriechy, aby ho očistil, aby jeho hriechy nestali sa prekážkou príchodu Svätého Ducha na túto vodu a potom: trikrát v podobe kríža ponára sviece trojice do vody, žehnajúc tak vodu, – po druhej modlitbe: tri krát dýchne v podobe kríža na vodu, – a po tretej modlitbe: ponorením ruky trikrát žehná vodu modliac sa: „Preto aj teraz, Vládca, posväť túto vodu svojím Svätým Duchom.“ Končí sa obrad Veľkého svätenia vody trojitým ponorením kríža do vody a urobením vo vode znamenia kríža pri speve veriacich: „Vo Jordaňi kreščajuščusja .. . Pri tvojom krste v Jordáne . . .“ A kňaz kropí všetok ľud a chrám posvätenou vodou.
Požehnaní sú, ktorí sa zúčastnia na tejto bohoslužbe, lebo oni vítajú Krista Spasiteľa na našom Jordáne, lebo oni odnášajú v sebe všetky žiadané v modlitbách milosti. Naši predkovia považovali posvätenú „jordánsku“ vodu za veľkú sväteninu so zázračnou silou pre dušu a telo. Veľa z našich predkov do chvíle posviacky vody toho dňa zachovávali prísny pôst a tak pili tú vodu, niesli ju do svojich domov, kropili ňou dom a všetky budovy a chránili ju v priebehu celého roku do nového svätenia vody. Na tento sviatok naši veriaci zachovávajú krásnu obyčaj, že volajú svojho kňaza, aby posvätil ich dom, vnášajúc doň požehnanie. Krásna obyčaj a hodná zachovania. Je u nás aj druhá krásna obyčaj, že na rieke, potoku či tam, kde je posviacka vody, stavajú kríž z ľadu.
Zdroj: Slovo 1/1981, s.6 – 8
