Napísal 11. júna 2018

Svätí apoštoli Bartolomej a Barnabáš (Spomienka na zjavenie sa archanjela Gabriela mníchovi z hory Athos a zjavenie hymnu Dôstojné je)

Svätý apoštol Bartolomej

11. júna nám Gréckokatolícka cirkev pripomína apoštola Bartolomeja. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Oráčov syn“.

Bartolomeja v Novom zákone spomínajú katalógy apoštolov ako jedného z Dvanástich. Bartolomej je veľmi pravdepodobne identický s Natanaelom z Kány Galilejskej (Jn 1,45-50; 21,2) pretože je ako Kristov svedok úzko spojený s Filipom a zároveň sa s ním objavuje medzi apoštolmi. Tiež patrí podľa Jánovho evajelia k prvopovolaným, ktorí Ježišovi od začiatku dôverujú ako Mesiášovi, s ním putujú od dolného Jordánu do Galiley, a venujú sa rybolovu. Meno Bartolomej je zrejme patronymon – otcovým menom a teda priezviskom ku krstnému menu Natanael.

Podľa neskorších správ, najmä od Mojžiša Chorénskeho (5. str.) a z arménskeho životopisu, ohlasoval Bartolomej evanjelium v Indii, Mezopotámii, Partskej ríši, Lykaónii a najmä vo Veľkom Arménsku. Pantainos Alexandrijský z konca 2. storočia podáva správu o kresťanských spoločenstvách v Indii, ktoré používali hebrejské Matúšovo evanjelium a založil ich Bartolomej. Podľa apokryfného spisu Skutky Andreja, bol Andrej Bartolomejovým spoločníkom na cestách do krajín na pobreží Čierneho mora. Podľa Skutkov Filipa bol s ním Filip vo frýgijskom meste Hierapolis a v Lykaónii a podľa koptských, etiópskych a arabských správ pôsobil v oázach Egypta.

Keď sa kráľ Polymius obrátil na kresťanstvo dal kráľov brat Astyages Bartolomeja v arménskom Albanopolis sťať. Táto poprava upriamuje našu pozornosť na Peržanmi ovládanú časť Sýrie, kde sa zachovala vlastná tradícia o mieste Bartolomejovho hrobu.

Biskup Marutha z Maipherkat preniesol jeho relikvie do mesta Nephergerd. Okolo roku 507 sa na príkaz cisára Anastázia I. dostali do mezopotámskeho mesta Daras, okolo roku 580 na taliansky ostrov Lipari a v roku 838 kvôli útokom Saracénov do talianskeho Beneventa. V roku 983 ich dal cisár Oto III. priniesť do Ríma a uložili ich v chráme na ostrove Tiber. V roku 1238 sa Bartolomejova lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom.

 

(Spomienka na zjavenie sa archanjela Gabriela mníchovi z hory Athos a zjavenie hymnu Dôstojné je)

Jeden z najčastejšie používaných hymnov k Presvätej Bohorodičke, hymnus „Dôstojné je“, ktorý sa spieva po premenení, má svoj pôvod v udalosti na hore Athos.

Ako spomínajú v dnešný deň grécke synaxáre, v predvečer nedele počas celonočného bdenia, poslal starý pustovník, svojho žiaka do cely, aby sa modlil tam. Keď sa zvečerilo, na dvere zaklopal neznámy mních, ktorý sa predstavil ako Gabriel. Tak sa pred ikonou Presvätej Bohorodičky modlili spolu.

Počas rannej modlitby – utierne, pri 9. piesni kánona, mladý mních začal spievať hymnus Kozmu Jeruzalemského „Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako  serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“

Cudzinec zaspieval ďalší verš „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice …

No potom zaspieval prvú časť hymnu, ktorú nikto dovtedy nepoznal „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha.“

Ikona potom vraj žiarila nebeským svetlom. Mladý mních túžil zapísať hymnus, no nemal pero ani papier, tak mu cudzinec vraj text prstom vyryl do bridlice. Potom si mladý mních, ako pokračujú synaxáre, uvedomil, že sa modlil s Archanjelom Gabrielom.

Spomínaná ikona Axion estin, Dôstojné je, sa dodnes nachádza v chráme kláštora Karyes na Hore Athos.

Jej početné kópie zdobia viaceré byzantské chrámy najmä v Rusku.

Bridlicu s textom preniesli do Konštantínopolu do chrámu Božej Múdrosti za patriarchu svätého Mikuláša II. (984-996)

 

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, heiligenlexikon.de, OCA spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci