Napísal 7. augusta 2017

1. augusta začal Uspenský pôst (Спасівка)

uspenie_001

1. augusta začal v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Uspenský pôst.

Kresťania v prvotnej Cirkvi sa na veľké sviatky vždy pripravovali pôstom a modlitbou. Z tejto náboženskej praxe sa postupne vyvinuli kratšie alebo dlhšie pôsty. V prvom rade je to Veľký pôst (Štyridsiatnica) pred svetlým sviatkom Pánovej Paschy. Pred sviatkom Pánovho narodenia sa zaviedol pôst Filipovka. Z osobitného kultu k svätým najvyšším apoštolom Petrovi a Pavlovo vznikol ďalší pôst – Petrovka. A nakoniec bol zavedený najmladší zo štyroch pôstnych období v roku, a to Uspenský pôst (tzv. Spasivka). Týmto pôstom sa pripravujeme na najbližší sviatok presvätej Bohorodičky – jej Zostnutie (Uspenije).

Prvé zmienky o Uspenskom pôste máme z 9. st. Podobne ako Petrovka a Filipovka, aj tento pôst za zaužíval nie cestou cirkevného príkazu „zhora“, ale z praxe, zvyku. Z tohto dôvodu sa v Grécku veľa diskutovalo o existencii toho pôstu, ako aj ohľadom predpisov a dobe trvania tohto pôstu.

Zmienku o Mariánskom pôste nachádzame v liste pápeža Mikuláša I. (858-867) Bulharom, v ktorom píše: „Svätá Rímska Cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: 40 dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky, a tiež pre sviatkom Pánovho narodenia.“

Uspenský pôst bol voľakedy prísnejší ako Petrovka a Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V pondelok, stredu a piatok počas toho pôstu bolo dovolené jesť suchú stravu, t.j. chlieb, voda a sušené ovocie a v utorok a vo štvrtok bolo dovolené jesť varený pokrm, ale bez olivy (oleja). V sobotu a nedeľu bolo dovolené víno a olej a na sviatok Premenenia Pána aj ryba.

Uspenský pôst má v našej Cirkvi každoročne rovnaké trvanie, a to v čase – od 1. do 14. augusta; končí teda deň pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (podľa Gregoriánskeho kalendára).

Podľa Катрій Ю.: Пізнай свій обряд. – Видавництво Отців Василіян, 2004 spracoval Stanislav Gábor

Kategória: Zo života eparchie