Napísal 27. novembra 2019

Svätý mučeník Jakub Perzský. (Náš prepodobný otec Palladios.)

27. 11. Svätý mučeník Jakub Perzský

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“.

Perzský mučeník Jakub pochádzal podľa sýrskeho, latinského, gréckeho, koptského a arménskeho životopisu z popredného rodu z kráľovského mesta „Beth Lapat“, v súčasnosti iránske mesto Gundishapur. Pracoval ako dvorný úradník u kráľa Jezdegerda I. Pod nátlakom kráľa sa z neho stal odpadlík od viery. Vplyvom manželky a matky sa navrátil ku kresťanskej viere a za kráľa Bahrama V. postupným odrezávaním končatín ho umučili k smrti. Zomrel pravdepodobne 27. novembra r. 420.

Po prvýkrát ho spomína až sýrske martyrológium z deviateho storočia. Palestínsko-gruzínsky kalendár z desiateho storočia ho uvádza 12. novembra. Rímske Martyrológium kardinála Barónia ho kvôli dodatku Petra Natalisa uvádza pri Martyrológiu Usuarda.

Relikviu Jakubovej hlavy údajne v roku 1103 preniesli do kláštora Cormarey v Tours a odtiaľ okolo roku 1440 do vatikánskej baziliky.

Príbeh umučenia je čiastočne  zhodný s príbehom svätého Peroza a Jakuba Notára.

 

(Náš prepodobný otec Palladios)

Jeho meno má latinský pôvod a znamená „olejnatý“.

Prepodobný otec Palladius bol rodeným Solúnčanom. Vo svojom rodisku sa stal mníchom. Keď sa ho v roku 580 Ján Moschos opýtal prečo tak urobil, povedal, že bol svedkom zázraku, ktorý sa udial pustovníkom, čo žili pred hradbami mesta. Keď mesto napadli barbari, pustovníkovi Dávidovi podpálili chatrč a z jeho okien šľahal plameň. Keď ráno šli pozrieť rumovisko,  pustovník  aj  jeho cela boli nedotknutí.

Bližšie informácie o jeho živote nie sú známe.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL, A Companion to Ancient Macedonia spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci