Napísal 4. júna 2017

Pondelok Svätého Ducha – Najsvätejšej Trojice

altPondelok po nedeli Päťdesiatnice pamätá Gréckokatolícka cirkev na Svätého Ducha.

Vnútorný život Boha, najmä jeho personálna trojjedinosť, sú neprístupné prirodzenému poznaniu človeka. Svätý Duch vo Svätom Písme predstavuje zjavujúcu sa Božiu silu. Avšak jeho pôsobenie necháva jeho vlastnú osobu, viac ako osoby Otca a Syna, v skrytosti. Tak dochádza k tomu, že práve Svätý Duch, ktorý skrze svoje pôsobenie je nám najbližšie, sa zjavuje najmenej „tvárou“ podobnou tej našej, ako je tomu u Otca a Syna, a ukazuje sa iba v množstve neosobných symbolov svojej pôsobnosti. To v sebe ukrýva nebezpečenstvo, že sa Svätý Duch môže chápať iba ako duchovná moc Boha prípadne nanebovstúpeného Krista, a nie ako tretí osobný princíp Boha.

Osoba Svätého Ducha, odlišná od Otca a Syna, nachádza svoje prvé vyjadrenie v krstnej formulácii (Mt 28,19). Apoštolské vyznanie viery, ďalšie vyznania viery a rozhodnutia koncilov o Najsvätejšej Trojici, formálne definujú osobu Svätého Ducha.

Tretia Božská osoba od vekov vychádza od Otca a Syna ako jedného princípu. Svätý Duch pôsobí v Kristovi a v Cirkvi. Je zdrojom aktívnej lásky, posvätenia, milostí.

Prejavy Svätého Ducha siahajú od inšpirácie prorokov a biblického Božieho Slova až k naplneniu spásy vo vzkriesení. Obzvlášť pri narodení Ježiša Krista, pri oduševnení a vedení Cirkvi ako Kristovho tela, počas znovuzrodenia sa Božieho príbuzenstva v krste, pri životodarnom zjednotení s Kristom v Eucharistii, vo sviatosti myropomazania a kňazstva, ako zdroj jednoty veriacich pri liturgickom kulte. To všetko sú prejavy osoby Svätého Ducha.

Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Kategória: Zo života eparchie